Lacné šteniatko a neviditeľné pasce skryté v genetickej výbave

Listujete inzerátmi na internete, hľadáte roztomilé šteniatko a ponukami typu „čistokrvné šteniatko bez PP (preukazu pôvodu) po rodičoch s PP“ sa inzertný portál len tak hemží. Aké pasce na vás čakajú? Okrem tej citovej aj jedna oveľa väčšia - genetická.

Genetický hazard

Ponuky množiteľov a priekupníkov vyzerajú lákavo. Tí najrafinovanejší si spravidla dávajú záležať na výbere fotiek aj na príprave textu. Šteniatka sú výrazne lacnejšie než tie „papierové", netreba za nimi ďaleko cestovať, ani sa zapisovať do poradovníka v chovných staniciach a čakať mesiace na vrh. Tieto lacné šteniatka sú dostupné ihneď a predajca vás veľmi rád ubezpečí, že papier je len pre tých, ktorí chcú so psíkom chodiť na výstavy. 

Realita nelegálnych chovov a množiarní je však diametrálne odlišná od toho, čo sa v inzerátoch prezentuje. Množiarne a gaučové chovy sú svetom, kde sa (nevedomky alebo s ľahostajnosťou) namiesto zdravých psov produkujú genetické časované bomby. A ako ste si mohli prečítať v článku o množiteľke Eme, množitelia majú dosť toho na skrývanie.

Sama som si týmto peklom prešla. Nie ako množiteľka, ale ako človek, ktorý po týchto ľuďoch so slzami, nákladmi na liečbu a s láskou k psíkom neraz napráva to, čo oni zničili. Na tomto blogu ste si mohli prečítať príbehy mojich štyroch adoptovaných westíkov (West Highland White Terrier): Endyho, Vilmušky, Benjamína a Lorettky. Poďme teda poodhaliť krutú pravdu o prenose chybných génov na ich ďalšie potomstvo.

Keď srdce nevládze: Endy († 12,5 rokov)

Predošlí majitelia sa psíka Endyho vzdali ako 6-ročného s tvrdením, že tento psík je agresívny, hrdúsi sliepky, zabíja mačky a cerí zuby na ich dieťa. Celá rodina sa vraj začínala báť o bezpečnosť malého chlapčeka. Na adresu Endyho povedali len dve pozitívne veci. Že mu chutí papať a v záhrade si kedykoľvek vyhrabe mrkvu. A že je hrdým viacnásobným otcom. 

V čase adopcie téma „množiarne" nerezonovala medzi ľuďmi. Ak niektorí podnikavci na svojich psoch množili, predaj šteniatok im dobre vynášal, boli to pre nich zlaté časy a chovné psy už vtedy veľmi trpeli. Ja som o tomto krutom biznise dlhé roky pred adopciou vedela svoje a tento argument o Endyho otcovstve ma mohol varovať. Avšak Endy bol dospelý pes a jeho minulosť ma nezaujímala. Bola som odhodlaná pomôcť mu bez ohľadu na to, čo má chudák za sebou a v akom stave je.

Endyho rodina nemusela byť nutne zlá. Majitelia mohli svoju sučku a Endyho používať na „gaučový chov" a možno nešlo o bežnú množku. Jeho schopnosť nakrývať azda spomenuli len preto, lebo som si po Endyho prišla aj so svojou 8-ročnou Vikinkou, sučkou s PP z legálnej chovnej stanice. Asi mysleli, že ich chcem spáriť. Kto vie? Jedno je ale isté. Endyho kúpili od množiteľa a urobili aj viacero ďalších chýb. 

Dlhé roky mi to nedochádzalo. Chcela som veriť príbehu o šteniatku z množiarne a pocitoch ľútosti, ktoré predošlých majiteľov donútili za maličkého Endyho zaplatiť pochybnému človeku. No ako som pred mesiacom adoptovala ďalšieho údajne agresívneho psa, všetky dieliky skladačky mi zapadli do seba. Kto chce chovať, potrebuje zdravého psa a Endy už bohužiaľ zdravý nebol. Endynko mal choré srdce. 

Šelest na srdci sa u psíka často objaví až okolo 5. až 7. roku života – teda presne vo veku, kedy sa množitelia chovných psov zbavujú a v akom veku bol na adopciu ponúknutý aj Endy. A výhovorky o „agresivite voči deťom“ sú, žiaľ, najbežnejšou taktikou, ako sa zbaviť psa, ktorý už neprináša zisk (napríklad pre klesajúcu plodnosť alebo zdravotný problém). 

Plemeno West Highland White Terrier má pomerne silnú genetickú predispozíciu na chronické ochorenie myxomatóznej degenerácie mitrálnej chlopne (tzv. MMVD). Chlopňa v srdci psíka vekom hrubne, deformuje sa a prestáva tesniť. Namiesto pumpovania krvi do tela tak dochádza k jej návratu späť do pľúc. Až raz chlopňa definitívne zlyhá, tlak v cievach pľúc extrémne stúpne a tekutina (voda) zaplaví pľúcne komôrky. Váš miláčik sa začne dusiť a jedinou nádejou na prežitie je extrémne náročná operácia, ktorú realizuje len niekoľko kliník na svete. 

V Endyho veku by však operácia už nemala zmysel. Iba by mu predĺžila utrpenie a dala úplne minimálne šance na reálny návrat do plnohodnotného života. Psy s touto vadou sa pre zlyhanie srdca často nedožijú ani len 10 rokov a Endy odišiel vo veku 12 rokov a 6 mesiacov. Dostal od života minimálne 2,5 roka navyše, pretože sme ho udržali v akom takom pokojovom režime a dávali pozor, aby sa v lete neprehrieval. 

Zlomilo mi srdce, že ho nemôžem vytrhnúť smrti z pazúrov. Jediné humánne riešenie bolo dať mu svoje ZBOHOM a nechať ho v objatí odísť na krajšie miesto.  Mám však veľký strach o tých ostatných psíkov. Kým sa Endy dostal k nám na adopciu, svoju skrytú srdcovú vadu mohol odovzdať desiatkam šteniat skôr, než sa uňho prejavili prvé príznaky. 

Megaezofagus a skrytý rozsudok smrti: Vilmuška († 7 rokov)

Päť rokov žila Vilmuška zatvorená ako chovný stroj na rodenie šteniat v tmavej pivnici. Keď ju zachránila pani Vladimíra z OZ Pes v srdci, ja som si ju adoptovala a vypiplala ako veľký poklad, naivne sme dúfali, že to najhoršie má za sebou. Naša milovaná westia slečna Muška-Vilmuška bola trošku pažravá a trpela koprofágiou (požierala výkaly, svoje vlastné aj cudzie). Ja ani lekári sme však bohužiaľ netušili, že to nebol zlozvyk, ale prvý zúfalý prejav chronického hladu. 

V 7 rokoch prišiel šok – Vilmuška dostala ťažký zápal pľúc a okrem zatiaľ nedoliečenej dirofilariózy (parazitickej choroby prenášanej komármi) vyšetrenia náhodne objavili oveľa horšiu diagnózu: idiopatický megaezofagus (ochrnutie pažeráka neznámeho pôvodu). Toto ochorenie môže mať viacero príčin, no všetky známe príčiny lekári postupne vylúčili. V hre už ostali len chybné gény. 

Megaezofagus u Vilmušky nebol liečiteľný operatívne ani liekmi. Pažerák postupne prestával fungovať, potrava zostávala stáť pred žalúdkom a často ju Vilmuška vyvrátila. Niekoľko súst sa jej žiaľ dostalo až do pľúc, keď sa jej počas spánku vrátili späť do papuľky a ona ich vdýchla. Odvtedy sme bojovali s obojstranným zápalom pľúc, vysokými horúčkami, triaškou, zvracaním a hladom, ktorý nepomohlo zahnať ani kŕmenie na špeciálnej stoličke vyrobenej priateľom priamo pre Vilmušku. 

Stolička a špeciálne polohovanie aj po jedle mali zabezpečiť, aby sa potrava dostala do žalúdka samospádom a mohla byť strávená, no Vilmuškine zoslabnuté telíčko tento boj stále prehrávalo. Aj s ňou sme sa napokon museli rozlúčiť a nechať ju s ťažkým srdcom odísť za dúhový most. 

Táto genetická vada sa u nej vyvíjala roky bez toho, aby si to v množiarni niekto všimol. Predtým, než našla domov u nás, však stihla porodiť desiatky šteniat. Všetky šteniatka si gény tohto krutého dedičstva nesú v sebe, môžu sa vyskytovať kdekoľvek na Slovensku a kedykoľvek môžu otočiť život svojich pánov o 360 stupňov. Alebo budú nosičmi - tieto chybné gény odovzdajú potomkom, u ktorých sa choroba napokon rozbehne.

Život na platničkách: Benji (6 rokov)

Roztopašného westíka Benjiho máme doma len mesiac. Má za sebou už tri náročné operácie oboch zadných labiek. Narodil sa s obojstrannou luxáciou pately (vyskakovaním jablčiek) a mal takmer nevyvinuté kolenné jamky. V dôsledku toho mu praskli skrížené väzy v oboch kolenách. Dnes má v nohách kovové platničky, pred sebou hrozbu predčasnej artrózy a doživotné užívanie výživových doplnkov. 

Luxácia pately je u malých plemien vysoko dedičné ochorenie s polygenetickou dedičnosťou. To znamená, že zaň zodpovedá zaň viacero génov. Ak sa u psa zistí luxácia pately čo i len 1. stupňa (zo štyroch), takýto jedinec je okamžite a doživotne vyradený z chovu a nesmie mať šteniatka. Množitelia však neriešia genetiku ani zdravie. Šanca, že Benjiho šteniatka zdedili luxáciu pately, je extrémne vysoká – prakticky hraničí s istotou. 

Čo na tento hazard hovoria čísla?

Najhoršie v celom tomto krutom biznise je to, že množitelia úplne ignorujú zdravie a príbuznosť. V kotercoch bežne dochádza k páreniu otca s dcérou či súrodencov medzi sebou (takzvaný inbreeding). Ak sa teda u šteniatka stretnú rovno dva chybné gény, môžeme zabudnúť na nejaké predispozície. Choroba spravidla prepukne v plnej sile. 

V oficiálnom chove s PP sa pes či sučka s negatívnymi vyhliadkami okamžite vyradia a nesmú mať potomkov. V množiarni sa na nich veselo množí ďalej a ďalej. Kým vládzu a kým majiteľom prinášajú adekvátny zisk. Vedecké štúdie v oblasti genetiky psov (vyjadrené koeficientom dedičnosti) ukazujú desivé štatistiky, ktoré pri kúpe psa bez PP riskujete. Ako príklad nech poslúžia ochorenia mojich troch westíkov:

• Srdcové zlyhanie / MMVD (Endyho prípad): Degenerácia mitrálnej chlopne má extrémne vysokú dedičnosť (koeficient 0,33 pre šelest a až 0,67 pre závažnosť poškodenia). Prenáša sa v 35 % až 50 % prípadov. U psov v príbuzenských líniách, na ktorých sa množí bez selekcie, je to takmer 100 %.
• Idiopatický megaezofagus (prípad Vilmušky): Ide o polygénnu vadu, musí sa teda stretnúť viacero zlých génov. U predisponovaných plemien, ako je aj westík, majú potomkovia chorého psa až 16-krát vyššie riziko, že budú trpieť touto fatálnou chorobou, alebo ju budú prenášať ďalej na svoje šteniatka.
• Luxácia pately (Benjiho prípad): Má strednú až vysokú dedičnosť (koeficient 0,17 až 0,46). Ak je do chovu zaradený čo i len jeden rodič s touto vadou, riziko prenosu na šteňatá stúpa o masívnych 45 %. Pri príbuzenskom krížení je deformácia kĺbov u šteniatok takmer istá. Ak množitelia naozaj nechali Benjiho s takýmto ťažkým postihnutím kolien opakovane nakrývať, dokonca svoje príbuzné, vedome produkovali ďalšie generácie psov odsúdených na bolesť, deformity labiek a drahé operácie.

Medzi psíkmi sú časté aj iné ochorenia pohybového aparátu, ako napríklad dysplázia bedrových a lakťových kĺbov. Bez genetických testov rodičov sa prenášajú taktiež neurologické a genetické degenerácie, problémy s imunitou, metabolizmom, vnútornými orgánmi, očkami či uškami i problémy kože. Jediný spôsob, ako stopercentne odhaliť predispozíciu, je testovanie rodičov. To však stojí peniaze a znížilo by podnikavcom zisk. Prípadné následky preto ponesiete vy. Nie ten, kto na vás zarobil.

Ustráchaná slečna: Lorettka (8 rokov)

Aj psia slečna Lorettka žila v množiarni 5 rokov. Starám sa o ňu už tri roky. Našťastie, zdá sa byť zdravá a zaklopem si, no zatiaľ sa u nej neprejavili väčšie problémy. Avšak trauma na jej citlivej dušičke zanechala hlboké stopy – dodnes bojuje s obrovským strachom a úzkosťou. Ak ju oslovíte, okamžite stiahne uši na znak pokory. Len čaká, čo sa z vás vykľuje.

Možno si teraz kladiete otázku, prečo Lorettku spomínam v súvislosti s genetickými vadami, keď je táto sučka zdravá. Ale pozor. Šteniatka nededia iba choroby. Od svojich rodičov v génoch preberajú aj „nastavenie“ nervovej sústavy. Mohli ste si o tom prečítať v článku o dedičnosti strachu. Je dosť možné, že desiatky šteniatok od Lorettky budú veľmi ťažko vycvičiteľné a ak to s nimi majitelia nezvládnu, môžu byť po zvyšok života odkázané na upokojujúce lieky a/alebo doplnky. 

Pamätajte, že v chove psov bez PP (preukazu pôvodu), najmä v množiarňach, neexistujú žiadne istoty ani záruky. Kúpou šteniatka riskujete v tom lepšom prípade len nenaplnenie predstáv o vzhľade a správaní. V tom horšom závažné dedičné ochorenia, chronické bolesti, vysoké náklady na veterinára a neraz aj predčasnú smrť svojho miláčika.

Nekupujte, adoptujte alebo voľte zodpovedný chov

Keď si kúpite „lacné“ šteniatko bez preukazu pôvodu, v skutočnosti nešetríte peniaze. Iba investujete do budúcich účtov u veterinára a predlžujete utrpenie zvierat. Hráte s množiteľmi ruskú ruletu, v ktorej zvieratá ako Endy, Benji, Vilmuška a Lorettka značnú časť svojho života obetujú pre ľudskú chamtivosť.

Ak túžite po psíkovi, navštívte útulky – sú plné úžasných stvorení, ktoré ocenia druhú šancu. Aj šteniatka sa tam neraz nájdu. A ak trváte na konkrétnom plemene, hľadajte výhradne registrované chovné stanice, ktoré svojich psov s preukazom pôvodu povinne testujú na genetické vady. Nedovoľme množiteľom bohatnúť na utrpení.

Literatúra:

Lewicki M, Górczyńska-Kosiorz SB, Frydrychowski P, Sidoruk Z, Noszczyk-Nowak A. Genetic Basis of Myxomatous Mitral Valve Disease in Cavalier King Charles Spaniel Dogs—A Review. Veterinary Sciences. 2025; 12(12):1144. https://doi.org/10.3390/vetsci12121144

Megaesophagus in Dogs - Veterinary Partner - VIN

Lavrijsen IC, Heuven HC, Breur GJ, Leegwater PA, Meutstege FJ, Hazewinkel HA. Phenotypic and genetic trends of patellar luxation in Dutch Flat-Coated Retrievers. Anim Genet. 2013 Dec;44(6):736-41. doi: 10.1111/age.12077. Epub 2013 Aug 23. PMID: 24033452.

Maeda K, Inoue M, Tanaka M, Momozawa Y. Evidence of genetic contribution to patellar luxation in Toy Poodle puppies. J Vet Med Sci. 2019 Apr 16;81(4):532-537. doi: 10.1292/jvms.18-0485. Epub 2019 Feb 12. PMID: 30745525; PMCID: PMC6483903.

Krushinsky LV. Experimental Studies of Elementary Reasoning: Evolutionary, Physiological and Genetic Aspects of Behavior. 1961.