Príbeh Endyho: Príliš skorý odchod šteniatka od mamy

Endy bol kríženec westíka, ktorý sa narodil v množiarni a ako šteniatko mohol byť predčasne predaný do rodiny nie až tak dobre pripravenej na výchovu psa. 

Endyho príbeh: Prečo nekupovať šteniatko od množiteľa

Podľa slov predošlých majiteľov bol náš miláčik Endy žiaľ iba ďalšou „predajnou položkou" v širokej ponuke množiteľov. Rodina ho ako šteniatko získala od neznámeho muža, ktorého údajne našla cez inzerát na internete. 

Celá situácia bola podozrivá, no po dlhej ceste a pohľade na malé šteniatko ovládol kupcov pocit ľútosti. Nedokázali ho tomu človeku nechať, aj keď mali svoje pochybnosti. Inštinkt im však našepkával správne, nemali vôbec vyťahovať peňaženku.

Nie je isté, na koľko percent bol tento príbeh pravdivý. Na Endyho rodine sa mi niečo nepozdávalo. Ak by som napríklad ja po 6 rokoch spoločného života musela dať svojho psíka preč, budúcu adoptívnu majiteľku doslova ostreľujem osobnými otázkami. Len nech sa uistím, že môj psík ide do dobrej rodiny. Oni ale otázky nekládli a smútok nebol bádať (dokonca ani u Endyho). 

Skôr sa zdalo, že ma prehovárajú, aby som Endyho vzala ako partnera k svojej sučke Vikinke, spárila ich a spravila ich rodičmi. Ten argument, že je Endy hrdým viacnásobným otcom, mi s odstupom času znie tak, že ho oni sami ho používali na množenie. A pokojne mohli. Po dvore im pobehovala sučka toho istého plemena... 

Jednou vecou som si však viac než istá. Endyho v množiarni s veľkou pravdepodobnosťou odobrali od jeho rodičov a súrodencov príliš skoro. Vyrástol z neho milý, no veľmi bojazlivý a za určitých okolností agresívne-bojazlivý psík.

Prečo je skoré odobratie od mamy taký problém?

• Nedostatok socializácie: Šteniatko potrebuje zostať s matkou a súrodencami ideálne do veku troch mesiacov. Práve v tomto období sa prostredníctvom hier učí základom správania vo svorke (tým pádom i v budúcej rodine), tolerancii a začína chápať svoje miesto v hierarchii. Učí sa strachu, obrane i útoku, ale tiež sledovaním spoznáva nálady iných psov a až po správnom zhodnotení situácie za asistencie súrodencov koná.*
  
  
• Stres a strach: Príliš skoré oddelenie šteniatka od rodiny vedie k zvýšenej úzkosti, neistote a problémom s adaptáciou na nové situácie.
  
  
• Ťažkosti s výcvikom: Takéto psy bývajú ťažšie vychovateľné, pretože im chýbajú základné sociálne zručnosti, ktoré získavajú práve v kontakte so svojou rodinou, s ktorou objavujú okolitý svet a veľa sa učia.

Socializácia si vyžaduje sociálnu väzbu. Rôznorodé kontakty s prostredím, ľuďmi v chovnej stanici (ktorí by mali o chove tiež čo to vedieť) a inými zvieratami pomáhajú šteniatku zvládať nové situácie bez strachu a agresivity. Zvyká si na ruch domácnosti, zvuky mesta, dediny, prírodu aj nové pachy, čo znižuje riziko neskoršej bojazlivosti alebo problémového správania.

Nie vždy stačí len dobrý úmysel, keď ide o osud zvieraťa

Prvých 8 týždňov života šteniatka je kriticky dôležitých. Počas tohto obdobia sa v jeho mozgu vytvárajú základné nervové dráhy, ktoré predurčujú jeho schopnosť učiť sa a adaptovať. Buduje si pamäť a ukladá prvé zážitky, ktoré ovplyvnia jeho správanie v dospelosti. 

Vývoj mozgu končí až okolo 8. týždňa veku.* V mnohých krajinách (vrátane Slovenska a Čiech) je preto zakázané odoberať šteniatka od matky pred dovŕšením 8 týždňov. Takéto malé stvorenie naozaj ešte nevie byť samostatné. Skôr než v tomto veku by sa rozhodne nemalo dostať do nejakej domácnosti, kde sa s ním dospelí a/alebo deti ráno chvíľku pohrajú a potom sa všetci do jedného rozpŕchnu. Jeden do školy, druhý do práce...

Pokiaľ šteniatko opustí matku a súrodencov príliš skoro, môže to viesť k celoživotným problémom so správaním, úzkosti alebo neschopnosti správne komunikovať s okolím - psami i človekom. A to sa pravdepodobne udialo aj Endymu. I mnohým ďalším psom, ktoré napokon skončia v adopcii, pretože ich majitelia nezvládajú. Nevedia ich vychovať ani vycvičiť.

Čo sa v prípade dobráka Endyho pokazilo?

Endy bol úzkostný psík s chorým srdiečkom, skrátka taký malý nerváčik. Ľudí sa v zásade nebál. Rozrušil ho však takmer každý zvuk a každý pohyb v blízkosti. A veľa sa toho nezmenilo ani keď vyrástol a dospel.

Vzťahy s inými zvieratami boli pre Endyho veľkou výzvou. Sučky mu nerobili väčšie problémy. V predošlej rodine s jednou sučkou westíka dokonca vyrastal (alebo bol jej "partnerom"). V našej rodine mu zasa robila spoločnosť naša psia slečna Vikinka. Samozrejme kastrovaná. No Endyho stretnutia so psami a mačkami nekončili dobre – Endy štekal, vyzeral veľmi rozrušene, miestami až nazlostene. Zdalo sa, že je schopný preskočiť plot. Z rozprávania starých majiteľov viem, že sa mu aj podarilo pár krát ubziknúť. Susedom v predošlom domove zahrdúsil dve sliepky a iným zabil mačku.

Aj takéto výbuchy a zlostné prejavy neistoty sú typické pre psy, ktoré boli odobraté od matky a súrodencov predčasne. V psej svorke by ho popri objavovaní tajomstiev sveta pravdepodobne naučili súrodenci väčšej tolerancii i pokore. 

Po narodení dieťaťa sa situácia v rodine pôvodných Endyho majiteľov podľa ich slov ešte viac zhoršila – Endy nepochopil svoje miesto v zmiešanej svorke s novým členom. Dieťa dovŕšilo dva roky, naučilo sa chodiť a ako to už u malých zvedavých detí býva, Endyho často dráždilo. Ťahalo ho za chvostík a ušká. Keď sa psík začal neadekvátne brániť, rodina sa v obavách o bezpečnosť synčeka rozhodla svojho štvornohého miláčika posunúť "o dom ďalej". 

To bol oficiálny príbeh. Možno rodina žiadne malé dieťa nemala (synčeka som nevidela ani nepočula, videla som len dve staršie deti). Kto vie? Skutočnú pravdu sa aj tak nikdy nedozviem. Ale nevadí. Bez ohľadu na skutočnosť, ja si psíkov podľa krásy ani minulosti nevyberám. Stačilo málo a mohol chudák vďaka inzerátu opäť skončiť v rukách  nejakého množiteľa, ktorému sa mohol hodiť ako krycí pes – bez ohľadu na zdravotný stav či pohodu. A ten stav spomínam zámerne. Endy sa narodil s chorým srdiečkom, čo mohol byť skutočný motív k hľadaniu nového domova.

Našťastie, v tomto prípade sa Endy dostal do rúk človeka, ktorý nie je priekupníkom ani množiteľom. Odišiel so mnou a ja chcem zvieratkám pomáhať, nie sa nimi predvádzať ani na nich zarábať. No čo ak by jeho príbeh skončil inak než šťastným koncom? Čo ak by som bola priekupníčka? Čo ak by sa Endy ocitol v prostredí, kde by sa od neho očakávali špičkové výkony, na ktoré nebol vonkoncom pripravený?

Či už si chcete psíka zadovážiť, alebo ste nútení sa z akýchkoľvek dôvodov s nejakým psíkom rozlúčiť, buďte opatrní. Neverte predajcom, kupujúcim, ani záujemcom o adopciu a už vôbec sa nespoliehajte len na svoje emócie. Tie, ako vieme, nie sú dobrým radcom. Nikdy nedávajte zviera do pomyselných dobrých rúk. Dobré úmysly často nestačia a nemôžete veriť každému. 

Odporúčané vekové minimum a ďalšie dôležité veci

Ak túžite po šteniatku, dajte si pozor. Žiadne šteniatko by nemalo opustiť svoju matku a súrodencov skôr ako vo veku 8 až 10 týždňov, ideálne však až okolo 12. týždňa. Toto obdobie je kľúčové pre jeho psychický vývoj, zoznámenie sa s rôznymi ľuďmi, zvieratami i budúcu pohodu v novom domove. 

Lenže množiteľ ani priekupník vám spravidla jeho skutočný vek neprezradí. On chce hlavne rýchlo zarobiť a pokračovať v biznise. Predal by ho aj týždeň po narodení, keby mohol. Šteniatka neraz neabsolvujú ani všetky povinné očkovania a ich noví majitelia dostávajú sfalšované očkovacie preukazy. Tu sa totiž točia veľké peniaze a žiaľ, v tejto trestnej činnosti bývajú neraz zapojení aj veterinárni lekári. 

Kým si nejaké lacné šteniatko na internete zarezervujete, alebo zaň dokonca zaplatíte zálohu, niečo si o danej rase naštudujte, pozrite si, ako by malo 8-týždňové alebo 10-týždňové šteniatko vyzerať. Trvajte na zoznámení sa s jeho rodičmi a nenechajte si medové motúzy popod nos ťahať. Nesmiete byť klamstvami tlačení do nákupu.

Endyho príbeh je ďalším varovaním. Ukazuje, aké dôležité je rešpektovať prirodzené potreby šteniat a nepodporovať množiarne ani domáce chovy, kde majiteľov často ďalšie osudy odchovaných šteniat nezaujímajú. Správny začiatok života, zdravá rodová línia a dostatočný čas strávený v psej svorke je najlepším štartom do života šťastného a psychicky vyrovnaného psa. 

Avšak aj adopcia mení životy – nielen psíkom, ale aj nám. Endy nám ukázal, že každý pes si zaslúži druhú šancu. Ak nemáte peniaze alebo nemáte čas zháňať šteniatko s rodokmeňom, namiesto bezhlavého kupovania šteniat z množiarni, kde sú psy často týrané a choré, radšej skúste dať domov tým, ktorí to najviac potrebujú. Možno vás to tiež bude niečo stáť, minimálne trpezlivosť, no láska a vďačnosť adoptovaného psa je na nezaplatenie.

Literatúra:

Eric H.W. Aldington. O psí duši - povaha, psychologie a chování psa. České Budějovice: Dona; 1999. ISBN 80-86136-47-7