Zastavme spoločne množiarne

Bola raz jedna žena, ktorej sa nechcelo tráviť v priemere 40 hodín týždenne v práci. A tak sa stala množiteľkou. 

Keď niekto zarába telom, ale telom niekoho iného

Ženu z tohto príbehu, volajme ju trebárs Ema, som poznala viac ako dobre. Množiteľka Ema, dáma z malej obce v blízkosti Ostravy, bola matkou môjho bývalého snúbenca. Jej podnikavosť ju, rovnako ako desiatky iných ľudí v Čechách a na Slovensku, priviedla k chovu a predaju šteniat bez preukazu pôvodu. 

Ema dlhé roky nelegálne chovala a množila konkrétne francúzske buldočky. Roztomilé psíky so splošteným ňufáčikom, ktorých cena sa na slovenskom trhu aktuálne pohybuje od 300 EUR nahor. 

Množiareň Emy našťastie nepripomínala farmu hrôzy z reportáže Kristíny Kövešovej. Nemnožila v až takých príšerných podmienkach. Ani v tomto rozsahu, pretože predaj šteniatok bez preukazu pôvodu nebol jej jedinou činnosťou. No každý mesiac mohla predať aspoň 3 - 5 šteniatok. Takýto zárobok by vtedy i dnes určite dokázal uživiť jedného človeka. A ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. Čím viac dáte množiteľom zarobiť, tým viac budú chcieť mať.

Množiteľka Ema je už niekoľko rokov pod čiernou zemou. Možno si ju našla karma, alebo ju zomleli povestné Božie mlyny, pretože zomrela na rakovinu. Ale tento článok nemal opisovať jej charakter ani súdiť jej zámery. Súdiť ju budú v nebi, ak už našla pokoj a ak jej sklamaní zákazníci všetko odpustili. Iba vám chcem opisom priblížiť biznis, do ktorého som mala možnosť nahliadnuť. Záver si spravte sami.

Prečo nekupovať šteniatka od ľudí, ako bola Ema?

O Slovensku sa často rozpráva ako o množiteľskej veľmoci, no ani v susedných Čechách zrejme nebude situácia s nelegálnym chovom omnoho lepšia než u nás. Z rozprávania Emy viem, že v okolí Ostravy a Frýdku Místku v tých rokoch nebola ani zďaleka jedinou osobou, kto takto podnikal. 

Ako sa títo ľudia o svoje chovné psy starali, to vám žiaľ nepoviem. Množitelia si strážia svoje súkromie a nedovolia cudziemu človeku vstúpiť na svoje pozemky. Predpokladajme teda, že majú čo skrývať. A konkrétne Ema skrývala tieto skutočnosti:

• Šteniatka sa rodili vystresovaným a nekvalitne živeným sučkám. 
• Sučky nedostávali adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Na ich graviditu, pôrod a na zdravotný stav ich šteniatok nedohliadal veterinárny lekár.
• Šteniatka sa predávali neočkované a nezačipované.
• Od svojej mamy a súrodencov boli neraz oddelené príliš zavčasu. Vinou príliš skorého predaja si nestihli vytvoriť vzťah k iným psom ani určité návyky, ktorých získanie v ranom veku je kriticky dôležité pri výchove a výcviku.
• Psy bývali v katastrofických podmienkach. Niektoré v malých kotercoch na dvore, iné v rozpadnutých chatrčiach, a neboli socializované. Nedokázali si teda vytvoriť vzťah k ľuďom, mali z ľudí strach a istú časť modelu svojho správania mohli odovzdávať aj svojmu potomstvu. 
• Šteniatka mali podmienky lepšie, no z hygienického hľadiska absolútne nevyhovujúce. Váľali sa celé dni vo vlastnom moči a výkaloch.
• V zlých podmienkach chovu nebol výskyt chorôb až taký zriedkavý. Šteniatka ale nevideli lekára. Ak sa vyskytol problém, Ema im sama a neodborne liečila. Psy dostávali koktaily vyrobené z antibiotík a rôznych iných liekov určených pre ľudí. Navyše z liekov po dobe použiteľnosti, ktoré vydrankala od príbuzných a známych. To im muselo stačiť.
• Z chovu si mohli šteňatá odniesť aj dedičné choroby a predispozície k chorobám spôsobené najmä príbuzenským spojením samcov a samíc. Otcom niektorých šteniatok mohol byť vlastný brat alebo iný pokrvný príbuzný ich mamy. Ema nemala veľa vedomostí v tejto oblasti a dospievajúce psy i sučky nedržala vždy oddelene.
• Vrhy boli časté. Sučky si v podstate ani nemali šancu medzi nimi odpočinúť. Ak ale nedávali šteniatka, stali sa nadbytočnými a boli posunuté ďalej. V lepšom prípade podarované alebo predané za symbolický peniaz do rodiny. V horšom len predané do inej množiarne, kde mohli zažiť ešte horšie podmienky a surovejšie zaobchádzanie. 

Moderná doba, moderné spôsoby

V čase podnikania tejto ženy nebolo toľko možností bezplatného inzerovania ako dnes. Viac ako 20 rokov dozadu málokto ponúkal šteniatka cez internet. Potenciálny záujemca si šteniatko z množiarne našiel buď v inzertných novinách alebo na vývesnej reklamnej tabuli/nástenke supermarketov, kam aj Ema neustále pripínala svoje ponuky. 

Šteniatka od Emy sa väčšinou dostávali iba do blízkeho okolia, ale niekoľko z nich vďaka náhode vycestovalo aj ďaleko za hranice okresu. Pretože boli ponúkané ako „čistokrvné" francúzske buldočky a predstava domáceho miláčika so splošteným ňufáčikom, navyše za dobrý peniaz, asi nikdy neprestane ľudí lákať. 

Dnes sa možno biznis so živými stvoreniami iba svedomitejšie ukrýva, no podľa mňa sa mu v Čechách i na Slovensku darí ešte lepšie. Pretože ľudia bez akýchkoľvek výčitiek svedomia cielene nakupujú tieto lacné a predsa predražené živé „fejkové stvorenia" cez internet. A tam si môžu množitelia rúbať vysoké ceny. Predaj už nie je iba vecou náhody. 

Ja sa ale prostredníctvom môjho blogu a príspevkov na instagramovom profile znackovy_pes pokúsim otvoriť ľuďom oči a srdcia. Aby takéto šteniatka nekupovali a negenerovali množiteľom zisk. Rozpoviem im odstrašujúci príbeh mojej milovanej Vilmušky, sučky westíka, ktorá kvôli niekoho ziskom prišla o zdravie a nakoniec aj o svoj život. Budem zdieľať aj príbehy ďalších obetí podobných Vilmuške. 

Aby moje príspevky neboli len v zmysle „jedna baba povedala", pridám svoje postrehy, dôkazy a výsledky výskumov, ktoré jasne preukázali, čo všetko si šteniatka z nevyhovujúcich podmienok do svojho života prinášajú a čo ich nákupom ľudia riskujú. 

Prečo som svoj profil nazvala „Značkový pes"?

Veľmi nerada prirovnávam psy k neživým veciam zaradeným pod nejakou značkou, pretože pes nie je vec. Ide o živú bytosť, ktorá má svoju dušu a právo na život v milujúcej rodine. Ale pre bežného zákazníka množiarne býva pes podobný určitému plemenu v prvom rade potechou pre oko a rýchlym uspokojením svojich márnivých túžob. Až potom živá bytosť. 

Rovnako ako šperk, kabelka, či odev, aj „fejkový psík" má v niektorých domácnostiach úlohu priťahovať pozornosť a obdiv okolia, alebo len splniť niekomu z blízkych sen o šteniatku s výzorom a správaním podobným štandardu plemena. No bez zdĺhavého hľadania útulku či legálnej chovnej stanice na internete, čakania na vrh, vysokej vstupnej investície... 

A samozrejme aj bez zisťovania podrobnejších informácií a premýšľania nad dôsledkami svojho konania. Povrchní ľudia by ale šteniatko z množiarne určite nenazvali krížencom ani orieškom. A ak to urobíte vy, urazia sa. Preto som krížencov pracovne nazvala značkovými psíkmi. Nejde o dehonestujúce pomenovanie. Orieškov ľúbim rovnako a sama mám už tretieho adoptovaného psíka. 

Názov úplne nového profilu znackovy_pes má mieriť na:

• ľudí v nevedomosti, vinou ktorej by boli schopní kúpiť kríženca a nechať sa napáliť od množiteľov s vidinou kúpy čistokrvného psa (tomu chcem zabrániť), 
• ľudí, ktorí o probléme s množiarňami vedia, no napriek tomu (z akýchkoľvek dôvodov) zvažujú nákup šteniatka bez preukazu pôvodu z neovereného zdroja, 
• ľudí, ktorí na ospravedlnenie svojho budúceho nákupu používajú otrepané argumenty (lacný psík stačí, pretože na výstavy chodiť nebude, bude to iba domáci miláčik, šteniatko treba z množiarne zachrániť, atď.) a aj keď im človek znalý veci oponuje, stále si idú to svoje,
• samoľúbosť, plytkosť a nedostatok sebareflexie niektorých jednotlivcov, ktorí už svoj zámer kúpiť šteňa z množiarne uskutočnili alebo idú uskutočniť a neváhali by to urobiť zasa.

Profilom by som tiež chcela pomôcť útulkom. Pretože môžeme v prípade kúpy šteňaťa z množiarne naozaj hovoriť o záchrane? Iba ak o záchrane rodinného rozpočtu a úspore času. Áno, aj tieto šteniatka treba milovať. Aj keď nemajú rodokmeň a o ich čistokrvnosti by sme mohli polemizovať, lepšie je dať im milujúci domov. 

Ale adopciou z útulku, kde napokon aj tak skončia, ak nebude dopyt. Nie kúpou šteniat za premrštenú predajnú cenu, kvôli ktorej sa ľudským hyenám oplatí ďalej trýzniť ich nevinných rodičov, ktorých po smrti nahradia ďalšie psy s rovnako smutným osudom.

Nekupujte šteniatka bez preukazu pôvodu. Ani z údajných „domácich chovov" a spojení „z čistej lásky". Nikdy neviete, čo sa za týmto obchodom skrýva. Toto kruté zaobchádzanie so živými tvormi už MUSÍ SKONČIŤ a psy z nevyhovujúcich podmienok či spojení musia prestať PLNIŤ ÚTULKY.