Príbeh: Ako Lorettka postupne víťazí nad traumou z množiarne

Adopcia psíka zachráneného z množiarne môže byť cestou plnou neistoty, no po mesiacoch trpezlivej práce môžete od radosti aj tancovať. Tak ako Lorettka, ktorá v sebe objavila šteniatko a jej pohyby hlavou nápadne pripomínajú tanec tango.

Začiatky v znamení strachu: Keď je aj spánok nepriateľom

Keď sme si s priateľom adoptovali 5-ročnú westíčku Lorettku, priniesli sme si domov klbko strachu. Mala strach z ľudí a desilo ju takmer všetko. Pokus o odnesenie na rukách, pohladkanie, metla alebo čokoľvek s rukoväťou v ruke, zapnutie mixéra, či iného domáceho spotrebiča. Dokonca aj v obývačke na náš mäkký koberec s vysokým vlasom pozerala istý čas nedôverčivo.

Bolo to celkom logické. V komerčných množiarňach, aké poznáme z televízneho spravodajstva, sú sučky i psy zatvorené v malých, preplnených klietkach, kotercoch alebo prepravkách. Nemajú žiadne súkromie ani bezpečné miesto na odpočinok. Roky prežívajú na betóne alebo pevnej, špinavej podlahe a v neustálom strese. 

Obete množiteľov považujú spánok za riziko a luxus, ktorý si nemôžu dovoliť. Kým ich niekto z toho pekla nevyslobodí, kedykoľvek ich môže pristúpiť iný pes, alebo ich množiteľ nešetrne vytiahne von z koterca na ďalšie párenie či odber šteniat. Lorettka si so sebou priniesla obranný mechanizmus: spánkovú agresiu. Akýkoľvek dotyk v momente, keď mala zavreté oči, vyhodnotil jej mozog ako útok, na ktorý musela okamžite reagovať vyskočením a vrčaním, aby sa zachránila.

Ako z bludného kruhu agresivity a strachu von?

Cesta k Lorettkinej dôvere bola dlhá a kľukatá. Kľúčom bolo netrestať ju za akúkoľvek stresovú reakciu, ale dať jej pocit bezpečia a pred dotykom na ňu najskôr tíško prehovoriť. Ak máte doma podobného vystrašeného zajka, nikdy sa ho nesnažte prenasledovať, nasilu ho neberte na ruky a si za každú cenu nevynucujte očný kontakt. Lepšie je nechať psíka, aby za vami prišiel sám a aby sám rozhodol, kedy, či a ako dlho vám bude hľadieť do očí. Až na to bude pripravený, rád sa pritúli a bude za vami s láskou chodiť ako tieň.

Dnes už Lorettka v noci vôbec nevrčí. Ak nám spí pri nohách a v spánku o ňu nevedomky zavadíme nohou, len sa pokojne posunie o kúsok ďalej. Návštevy síce stále ohlasuje štekotom, ktorý nie vždy ide rýchlo utíšiť, no po nejakej chvíli pochopí, že jej nikto neublíži a upokojí sa.

Čo netoleruje dodnes, je dotyk oboma rukami na bokoch. To sa vždy veľmi preľakne. Ale iba ak k nej človek pristúpi odzadu, alebo ak je dotyk nečakaný. Bude tam podľa všetkého silná asociácia s jej minulosťou v množiarni. Pravdepodobne ju nechali psovi nasilu nakrývať držiac ju pritom za boky, aby neutiekla. Keď ju chce teda niekto pohladkať po chrbte, nezabudnem mu pripomenúť, aby sa k nej nikdy nezakrádal a aby ju takto nechytal. To koniec koncov nemajú radi ani iní psíci.

Tiež sa naša Lori nenechá len tak ľahko hocikomu zdvihnúť a odniesť. Do náručia ju smieme vziať iba ja alebo priateľ, pretože nám dôveruje a musíme k nej rovnako pristúpiť odpredu. Lorettka potrebuje človeka vždy v predstihu zbadať a z jeho správania poznať, aký má úmysel, inak sa zľakne. Odmenou za správny prístup je priateľský psík, ktorý sa ľudí v mojej alebo priateľovej spoločnosti nebojí a sám si od nich pýta pohladkanie.  Vie, že pri nás bude vždy v poriadku. Kdekoľvek sa s ňou vyberieme. A tak by to malo byť.

Druhá šanca na detstvo: Objavovanie sveta hračiek a šaškovanie

Množiteľské psy nepoznajú hračky. Lorettka však v sebe po čase objavila dušu malého šteniatka a dnes hračky doslova miluje. Najradšej má pískacie hračky. Čím viac pískajú, tým viac ju bavia. Krásne sa s nimi hrá, pohadzuje si ich a naháňa, no pritom ich vôbec neničí.

Rýchlo pochopila aj princíp interaktívnych hračiek. Zúbkami precízne vyťahuje dobroty zo zárezov špeciálnej loptičky a so záujmom kotúľa inú dutú loptu, aby z nej cez otvor vypadávali popri hre chutné odmeny. Hru s dutou loptičkou ju naučil iný psí kamarát Aaronko, ktorý bol u nás na návšteve a ktorý jej to ukázal. 

Najkrajšie na celej adopcii je sledovať, ako sa z bojazlivého zvieratka postupne stáva rodinný šašo. Zažívame to opakovane, pretože Lorettka je náš už tretí adoptovaný psík (a štvrtého sme adoptovali nedávno, o ňom bude ďalší článok). Našu pozornosť a lásku si doslova užíva a vyvinula si vlastné, neuveriteľne vtipné rituály. Tu sú niektoré z nich.

• Prosíkanie o škrabkanie: Vyvalí sa na chrbát, ukáže bruško a keď človek prestane škrabkať, labkami roztomilo prosí o pokračovanie. Hýbe nimi dopredu, dozadu a keď sa jej vankúšiky stretnú, doslova nimi tlieska. Niekedy si naše ruky sama nadvihuje a prehadzuje cez hlavu, aby sme ju škrabkali na chrbte. Ak je ruka voľne položená na zemi alebo na gauči, zaparkuje svojim podvozkom priamo nad prstami. 

• Psie tango a flamenco: Keď má Lori chuť blázniť sa, poskakuje, vrtí chvostom a prudko otáča hlavou doprava a doľava. Niekedy pritom na nás pri tom hľadí cez plecia, chvost vytočí bokom a jemne ním kmitá. Pri týchto pohyboch vyzerá ako nejaká tanečnica, ktorá predvádza fúziu flamenca a tanga.

• Váľanie sudov: Pozornosť si pýta aj tak, že sa hádže na chrbát a gúľa sa na koberci alebo vonku v tráve ako malý súdok. Robí to dokonca aj po tom, čo sa napije vody – srsť na papuľke si ale ešte predtým vyutiera do vlastného hrudníka. Normálne zohne krk tak, aby sa papuľka dotkla srsti na hrudi. A hneď potom sa začne váľať.

Nové výzvy: Agility

Najnovšie už s Lorettkou skúšame trénovať agility! Ukázalo sa, že spoločné aktivity sú skvelým spôsobom, ako sučke s traumou postupne dvíhať sebavedomie. Doma v kuchyni už preskakuje prekážky ako profesionálka. Na výzvu prebehne aj tunelom a vidieť, ako ju to teší. 

Nepodarilo sa nám však pokročiť s najťažšou disciplínou – s preklápacou hojdačkou (mostíkom). Ako pes s minulosťou v množiarni má Lorettka strach z čohokoľvek, čo sa pod ňou hýbe a vydá pri tom akýkoľvek zvuk. Nebolo ťažké uhádnuť, aké príčiny za tým sú.

• Lorettka v množiarni počas svojich prvých rokov života poznala iba jeden typ povrchu. Betón alebo nanajvýš nejaké dosky. Nikdy predtým nezažila behanie po lese, po nerovnom a nie úplne stabilnom teréne. Aj keď sme ju vlani vzali na hríby, vyzerala v hore veľmi neisto. Nepohla sa odo mňa na meter. Ak sa zrazu akýkoľvek podklad pod jej labkami pohne, Lorettka prepadá panike. Bojí sa, že spadne alebo sa zraní.

• V množiarňach tiež vládne neustály hluk. Lorettka si odtiaľ mohla odniesť v spomienkach štekanie desiatok psov, trieskanie mrežami klietok, búchanie dverí. Každý ostrý a najmä nečakaný zvuk (ako je napríklad náraz hojdačky o zem) v nej môže spustiť tvorbu stresových hormónov, ktoré ju nútia utiecť alebo zamrznúť od strachu.

Naším cieľom však nie je lámať rekordy, ale ukázať Lorettke pomalými krokmi a hrou, že nie každý hýbajúci sa povrch je hrozba. Tento rok to do zrazu westíkov ešte nestihneme aj pre moje aktuálne zdravotné problémy, no budúci rok bude hojdačka našou spoločnou výzvou. Verím, že to dáme.

Odkaz pre záujemcov o adopciu psíka

Množiarne zanechávajú na psíkoch hlboké rany na duši a jaziev sa zbaviť nedá, ale veľké rany zahojiť môžu. Ak uvažujete o adopcii takto týraného psíka, nenechajte sa odradiť jeho počiatočným vrčaním či strachom. Lorettka je dôkazom toho, že u dobrovoľníkov a v útulkoch  a vás môže čakať ten najvernejší priateľ, ktorý vás každý deň rozosmeje svojím vlastným tancom tango. Stačí mať preňho nachystaný domov, kde sa mu dostane veľa trpezlivosti, rešpektu a lásky. Ak to nebude fungovať, oslovte trénera psov. V krajnom prípade pomôžu príliš vystresovaným psíkom veterinárne lieky. 

Nekupujte, adoptujte. Dávate tým šancu na nový život.