Príbeh Benjamína, psíka s vrtochmi a boľavými labkami

Keď sa povie „pes z množiarne“, väčšina ľudí si predstaví smutné oči a zlomenú dušičku. Keď sme si však s priateľom adoptovali takmer sedemročného westíka Benjamína, realita bola o čosi divokejšia.

Z „vadného kusu“ z množiarne pohroma pre dočaskárov

Pre biznis s utrpením, ktorým množiarne nepochybne sú, bol Benjamínko alias Benji oficiálne iba „vadným kusom“. Majitelia ako oficiálny dôvod zbavenia sa miláčika uviedli, že nevychádzal so zdedenou mačkou, kvôli ktorej ho vraj už nemohli mať vnútri, preto býval na dvore a jeho biely kožúšok bol posiaty čiernymi fľakmi od živice zo stromov, medzi ktorými si cez deň mohol hľadať úkryt pred slnkom. 

Skutočnosť však bola zjavne oveľa temnejšia. Benjiho štart do života bola jednou veľkou katastrofou. Svojim predošlým majiteľom sa nechcel nechať ani len chytiť. Museli ho zavrieť do šopy a vziať si na jeho odchyt pracovné rukavice, aby ich nepohrýzol. Už toto o čomsi vypovedá. Dočaskárke Henke, ktorá ho prišla vyzdvihnúť, sa napokon priznali, že ho do šopy vlastne zatvárali veľmi často. Nikto si s ním nevedel dať rady. 

Benjamínko bol od začiatku problémový. Nikomu nedovolil na seba siahnuť a stále hľadal spôsoby, ako by mohol utiecť. Vyskakoval na okenné parapety, nábytok, demoloval dvere do miestností i klietky. Kvôli prežitej bolesti a krutosti zo strany ľudí bol označený za extrémne „ťažký prípad“ a do adopcie sa odporúčal ľuďom, ktorí si chcú skomplikovať život. Doslova tak sa písalo v inzeráte OZ Pes v srdci. Niet divu. Veď sa správal doslova ako jedna biela psia pohroma. 

Bolesť westíka Benjiho a tri operácie behom pár mesiacov

Či sa Benji z množiarne dostal ešte ako šteniatko a majitelia ho namiesto trpezlivej výchovy bili, alebo bol psom používaným na krytie a dokaličil sa pri "podávaní výkonov", to sa už nikdy nedozvieme. Avšak vzhľadom k charakteru jeho zranení a povahe je viac pravdepodobný druhý scenár. Bol pravdepodobne určený na plodenie potomkov a keď sa objavili prvé zdravotné problémy, chovať ho ďalej už prestalo dávať zmysel.

Benjamínko (už u pôvodných majiteľov) kríval na pravú zadnú labku. Veterinárne vyšetrenia, ktoré po príchode do ďalšieho dočasného domova dala spraviť pani Vladimíra z OZ Pes v srdci, odhalili v jeho tele silný zápal aj protilátky na anaplazmózu. To najhoršie však skrývali obidve jeho zadné nožičky. Nemal vyvinutú ani jednu kolennú jamku a jabĺčka nemali kde držať. Pri chôdzi musel dosť trpieť. Pravú zadnú labku používal minimálne.

Ešte v ten mesiac Benji podstúpil operáciu pravej zadnej labky kvôli luxácii pately a roztrhnutému prednému skríženému kolennému väzu. Dostal do nej kovovú platničku. V novembri nasledovala operácia ľavého kolena, kde mu tiež lekári museli kĺbovú jamku doslova vydlabať do kosti, aby jabĺčko ako tak držalo.

Zotavovanie zo zákrokov bolo čistým zúfalstvom. V klietke Benjiho chytala taká nepredstaviteľná panika, že dokázal zničiť aj pevnú konštrukciu klietky. Ani mimo klietky to nebolo o nič lepšie. V dome všade vyskakoval (dokonca aj na kuchynskú linku, bez akéhokoľvek medzistupňa), snažil sa dostať k oknu, zúfalo hľadal únik a opäť si pretrhol predný skrížený väz na jednej labke. Benjamín teda dostal druhú platničku. Otázkou ale bolo, či sa zoperované labky psíkovi, ktorý bol schopný tri štvrte hodiny v amoku likvidovať dvere, vôbec niekedy budú mať šancu zahojiť. 

Benjiho vrtochy

Benji dočaskárky prekvapil tým, že bol znášanlivý so šteniatkami aj sučkami. Dokázal fungovať vo svorke, no mal tiež svoje vrtochy. Keď napríklad ležal a iný pes alebo človek doňho drgol, vyskočil a zlostne zavrčal, čím vedel vyľakať. Nezdalo sa, že by bol schopný pohrýzť. Iba hrozil. O rovnakej reakcii ste už na tomto blogu čítali, rovnako sa správala naša Lorettka. Bolo však jasné, že aj Benjamín bude potrebovať rodinu šitú prísne na mieru. Takú, čo to s ním nevzdá po prvých pokusoch o útek či obranu a ktorá sa ho nebude báť.

Okrem vzatia na ruky, letmého hladkania a škrabkania si Benji nenechal spraviť absolútne nič – vybrať mu obyčajné karpiny z očí bolo nemožné. Každá návšteva veteriny či pokus o učesanie boli bojom na život a na smrť. Ostrihanie srsti špinavej od živice pripadalo do úvahy len po uspatí, takže pani Vladimíra musela vziať jeho srsť strojčekom. Lekár jej umožnil využiť na to čas, kým sa preberal z narkózy po poslednom zákroku.

Výchova a výcvik takéhoto psíka potrebuje tri veci: veľké množstvo času, neutíchajúcu snahu a svätú trpezlivosť. Ja mám našťastie času, trpezlivosti i snahy dosť. Bolo mi Benjiho ľúto a tak som prehovorila priateľa, aby sme ho adoptovali. Keď už dokážeme zvládať jedného vystresovaného psíka, prečo by sme neukočírovali aj ďalšieho?

Prvé víťazstvá: Od strachu k dôvere

Keď Benjamín zhodil pancier strachu, prestal u nás doma vyskakovať na stoly či parapety a prestal všetko ocikávať, ukázala sa jeho skutočná, veselá a hravá povaha. Doma najviac miluje hladkanie, škrabkanie a hru s uzlom či aportovanie.

Ukázal nám aj svoje rozkošné rituály. 

• Miluje rozťahovanie diek po zemi. Deky si vytiahne až do postele alebo na gauč, váľa sa s nimi a doslova sa do nich balí. 
• Niekedy si prednými labkami deku najskôr dôkladne našuchorí, objíme ju, zaborí do nej celý svoj ňufáčik a takto oddychuje. 
• V noci mi zasa verne spinká pri nohách v posteli. Večer zaspí v pelechu a uprostred noci sa presunie k nám do postele. Predvčerom ma dokonca vytlačil z vankúša, lebo mi spal pri hlave. Inokedy zasa vytlačí z vankúša priateľa.

Stal sa z neho neskutočne veselý psík. Keď prichádzame domov, od radosti vyskakuje, a keď ideme von na dvor, nevie sa dočkať, kedy bude behať. Či sme na dedine v dome, alebo v meste v byte, všade sa mu páči a teší sa na každú aktivitu. Dokonca od nedočkavosti hlasno šteká, keď sa mu chystá večera alebo keď vidí obojok. Ten, ktorý predtým nemohol vystáť. 

Najväčším paradoxom je však jeho vzťah k ostatným zvieratám. Pôvodní majitelia ho vyhodili kvôli „zdedenej mačke“, no hneď pri prvom príchode k nám nášho kocúra iba zvedavo oňuchal a vôbec naňho nezaútočil. Hoci mačky vonku stále rád preženie (veď je to teriér), doma konflikty vôbec nevyhľadáva.

Ešte väčšie prekvapenie prišlo pri ovciach. Na dvore sa mu nesmierne páči, rád vyštekáva okoloidúcich, no pri ovciach sa v ňom prebudil skrytý talent. Nielenže na ne neútočí, ale stráži ich a úplne sám sa naučil zaháňať ich do ohrady. Splnilo sa mu presne to, čo potreboval – bezpečný dvor, správne vedenie a človek, ktorý pri ňom stojí. Môjho priateľa úplne miluje a všade ho sprevádza. Z „nepoužiteľného vadného kusu“ sa tak stal užitočný pomocník na dvore a skvelý kamarát.

Dnes by ste v Benjamínovi toho hysterického psa, čo demoloval klietky, hľadali márne. Urobil neskutočný skok vpred. Nechá sa bez problémov učesať a dokonca sme úspešne vyskúšali aj bežné trimovanie srsti. Síce z toho nie je nadšený, najradšej by ubzikol a šiel sa hrať, no dovolí to a všetko zvládne s hrdosťou – bez vrčania, bez sedatív a bez nutnosti manipulácie pod sedatívami vo veterinárnej ambulancii. 

Po prechádzke mi bez protestov dovolí skontrolovať srsť a labky – tie labky s platničkami, ktoré ho kedysi tak strašne boleli. Občas síce ešte skúsi zareagovať „po starom“ – pohrozí mi a snaží sa ukázať dominanciu. Vrčí a šomre. Pravidlom je nezľaknúť sa. Krik ani bitka nepripadajú do úvahy, no na splnení príkazu treba trvať. Nesmiete psovi ukázať, že sa ho bojíte. Keď Benji vidí, že jeho hrozba vo mne nevyvoláva žiaden strach a zostávam pokojná, nakoniec sa podvolí. Pochopil, že ruka už neubližuje a rukavice netreba. Čistenie očiek a vyberanie karpiniek je u nás síce stále mierny boj, no s maškrtami a prísnym tónom to na tretí alebo štvrtý pokus vždy zvládneme.

Prelomový deň na veterine: Žiaden náhubok, panika ani nehoda

Najväčším testom dôvery bola naša nedávna cesta na preočkovanie. Rovno som pre istotu vopred varovala lekárku, že sa Benji možno od strachu pokaká (predtým to vraj bolo bežné) a že bude chcieť utiecť, avšak nič také sa neudialo. Benjamín na vôdzke neťahal, v čakárni bol absolútne vzorný a pri pichaní injekcie ani nemukol. Žiadne vrčanie, žiadna agresia a hlavne, neodišiel s "nehodou". Lekárka mu skontrolovala kožu, ušká, popočúvala srdiečko a konštatovala, že zoperované nožičky napriek všetkému držia skvelo a pes je plne mobilný.

O množstve šťastných psíkov na tomto svete rozhodujete aj vy

Ak doma máte psa z druhej ruky alebo z útulku, ktorý sa aktuálne správa šialene, hlavu hore. Zvieratám s ťažkou minulosťou netreba vždy nutne dávať lieky ani sa ich hneď vzdávať. Potrebujú len čas a vytrvalého neoblomného majiteľa, aby pochopili pravidlá nového, bezpečného sveta a zistili, že nie každá ľudská ruka im len spôsobí bolesť, alebo ich rovno zatvorí do šopy. Benjamín bol pes na odpis, no s kúpou snahy, obrovskej trpezlivosti a pochopenia sme z neho dostali skvelého, verného kamaráta. Táto premena stála a stojí za každú sekundu trpezlivosti.

S priateľom sme odhodlaní venovať sa Benjimu aj naďalej, učiť ho nové veci a dávať mu presne toľko lásky, koľko mu prvé roky života chýbalo. Benjiho cesta za absolútnym psím šťastím totiž ešte len začína a ja vás o jeho ďalších úspechoch budem určite veľmi rada informovať.