Bojí sa všetkého? Aj strach psíka môže byť dedičný!

Náš adopťáčik Endy často pôsobil vystresovane. Bál sa hlasitých zvukov i neznámych predmetov. Najmä predmetov s rukoväťou. Čo mohlo byť príčinou?

Mali ste už skúsenosť so psíkom, ktorý sa bojí všetkého, čo sa niekde pohne, vydá zvuk, alebo má nejakú rukoväť? Ja veru áno. A nie jednu. Endy a spolu s ním aj Vilmuška a Lorettka boli doslova ako klbka strachu. Utiekli pred hocičím.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že všetci traja zažili niečo zlé. Že ich možno niekto mlátil hlava nehlava. A žeby nejakým predmetom s rukoväťou? Možno. No Endyho pôvodní majitelia naozaj nepôsobili ako ľudia, ktorí by boli schopní nejakému zvieratku úmyselne fyzicky ubližovať. 

Kladiete si otázku, kde sa stala chyba, keď sa tak bojí? 

Dobré vysvetlenie tohto zdanlivo neopodstatneného strachu priniesol v roku 1961 profesor Leonid Viktorovich Krushinsky, zakladateľ všeobecnej teórie správania. Proferos Krishinsky vo svojej praxi dokázal rozlíšiť situácie, v ktorých zvieratá využívajú vrodené jednotky (schémy) správania proti tým, kde sú odkázané na nové učenie a logickú dedukciu.* 

Pán profesor zistil, že zviera sa môže stať bojazlivým v dôsledku neodbornej výchovy, no rovnako je tu šanca, že je v dôsledku genetických predpokladov samo o sebe strachopud.* To, ako bude pes konať, ovplyvňuje množstvo biologických vzorcov správania, ktoré môžu byť často zdedené a dokopy zostavené dokonca z úplne protikladných komponentov.** Pes môže byť teda v jednej situácii bojazlivý a v inej naopak až prekvapivo agresívny. 

Znie vám dedičnosť vzorcov správania ako nezmysel? Tak si predstavte, že chcete chovať psa, ktorý v žiadnom prípade nedovolí cudzej osobe vstup na váš pozemok. Kúpite si zlatého retrívera? Asi nie. Pravdepodobne si vyberiete nemeckého ovčiaka, u ktorého možno očakávať vlastnosti ako teritorialita, ostražitosť a ochota spolupracovať s majiteľom. Samozrejme, vaša výchova a socializácia tento základ dokáže zdokonaliť, ale veľa úsilia k tomu netreba. 

U strážnych psov sa už samotnou selekciou pri šľachtení dosiahlo, že niektoré plemená vyhodnocujú narušenie priestoru ako hrozbu, nedovolia cudzej osobe vstup na pozemok a budú jej v tom agresívne brániť. Iné sa pustia za každou stopou a niektoré poľahky vyženú líšku z nory, pričom vlastne ich to nikto neučil. Lebo ani nemusel. Majú to v sebe. Ich hardvér (dedičnosť) len určuje limity toho, čo dokáže softvér (tréning) dosiahnuť.

Ak teda neviete nič o rodičoch vášho na pohľad mierumilovného šteniatka a pri jeho splodení nestál žiadny odborník, môže vás veľmi prekvapiť, že v niektorej situácii stačí malý stimul, "program" zo zdedených vzorcov sa rozbehne, máte veľký problém udržať svojho psíka v kľude a vaše dieťa sa ho začína báť. Pritom to mal byť malý a milý rodinný psík ideálny k deťom.

Endyho správanie v neskoršom veku sa teda mohlo vyformovať aj bez akejkoľvek predchádzajúcej osobnej skúsenosti. Vrodené vzorce správania rodičov, starých rodičov a jeho ďalších predkov (napríklad bojazlivé reakcie na predmety, ktorými v množiarni dostávali bitku alebo zvýšený hlas) sa tak stali základom pre Endyho ďalšie učenie. Nikto ho nikdy nemusel zbiť metlou, no napriek tomu mal z nej panický strach. Bál sa takmer všetkého.

Ďalšie Endyho problémy i jeho jedinečná osobnosť

Keď sa Endy dostal k nám, ukázalo sa, že mu len chýbala správna starostlivosť. Aj jeho srsť bola v zlom stave, pretože ho strihali namiesto odporúčaného trimovania. Údajne nemal kvalitnú srsť. Povedali mi, že bola príliš jemná a nedala sa trimovať. Navyše, veterinár odhalil znepokojivý fakt, že má slabé srdiečko – zdravotný problém, ktorý je u psov z množiarni častý kvôli nezodpovednému chovu. U Endyho navyše neliečený, pretože nedostal ani správnu zdravotnú starostlivosť. 

Napriek ťažkému štartu do života ale nebol Endy nezvládnuteľný pes – iba potreboval láskavý prístup a viac pochopenia. Bol to naopak veľmi vďačný a oddaný spoločník. Mal niekoľko svojských čŕt, ktoré nám všetkým prirástli k srdcu.

• Miloval sledovanie televízie – často si sadol k obrazovke a pozorne sledoval dianie, akoby rozumel každej scéne. Keď sa ale objavil pes alebo iné zviera, ohlásil ho štekaním, aby dal jasne najavo, komu patrí revír u nás doma. Na napomenutie však prestal štekať.

• Bol taká veselá kopa - vôbec mu nevadilo, keď si z neho niekto strieľal. Naopak. Žarty prijímal s nadšením a keď sa ľudia smiali, poskakoval veselo ako také kozliatko.
  
  
• Mal svoju hrdosť – ak sa ho niečo dotklo, vedel sa uraziť a na chvíľu sa stiahnuť, odvrátiť hlavu, no vždy sa vrátil po pohladenie a lásku.
  
  
• Bol verný môjmu otcovi – bol jeho najlepším priateľom, sprevádzal ho na každom kroku doslova ako tieň a ich puto bolo výnimočné. Otec často vravieval, že mu Endy doslova predĺžil život. Keď otec odchádzal na druhý svet (podľahol chorobe), Endy bol aj v tejto poslednej chvíli pri ňom. Asi vycítil, čo sa stane a neodišiel od neho ani na krok. Taký verný psík to bol.
  
  
• Dokázal dôverovať a mať trpezlivosť - hoci mne tvrdili, že nie. Povedali mi, že sa nenechá trimovať (trimovanie = špeciálna úprava srsti psov niektorých plemien), že si nedá učesať kožúšok a ani v prípade nehody ošetriť ranku. Opak bol pravdou. Keď mal problém s pazúrikom, prišiel rovno za mnou, zdvihol labku, aby mi ten pazúrik ukázal a dal si ho ošetriť. Bez vrčania.
  
  Trimovanie ani česanie mu napokon vôbec nevadilo. Veľmi rýchlo pochopil, že precízna úprava srsti nie je iba na parádu. Pokojne stál a nechal, nech ho upravím, vyčistím očká, ušká. Zo všetkých psíkov v našej rodine bol Endy ten najviac trpezlivý a veľmi nás všetkých ľúbil. 

Aj my sme ľúbili jeho. Endy bol najlepším dôkazom toho, že aj pes s ťažkou minulosťou dokáže byť skvelým rodinným miláčikom, ak dostane šancu na nový život a trpezlivejší prístup. Napokon mu nevadili ani deti. Keď mu začali liezť na nervy, jednoducho sa zdvihol, odišiel a nedal im šancu robiť mu zle. Prestál sa báť metly, vysávača, nedesila ho ani búrka. Stačilo ho naučiť, ako sa má v takejto situácii správať. Urobiť update jeho softvéru.

Aj Endyho život sa však skončil príliš zavčasu – práve kvôli zdravotným problémom, ktoré si niesol už od narodenia v množiarni. Zlyhalo mu srdiečko, za dúhový most odkráčal vo veku 12 rokov. Odišiel milovaný, ale predčasne. Jeho osud by mal byť preto varovaním pre všetkých, ktorí zvažujú kúpu šteniatka bez preukazu pôvodu, bez overenia jeho životných podmienok, skutočného veku a akej takej záruky dobrého zdravotného stavu. Verte, že či už vám množiteľ predá zdravého alebo chorého psíka, hneď si zmení číslo a už sa mu viac nedovoláte.

Nebuďte ako predošlí majitelia Endyho. Pochopte, že žiadny pes sa nerodí ako „čistý list“. Má v sebe predinštalované programy, ktorých chod vie ovplyvniť iba dobrá výchova a tréning, ktorý naozaj nezvládne hocikto. Skúsenosti rodičov šteniatka (napr. miera stresu) môžu výrazne ovplyvniť to, ako budú ich potomkovia reagovať na svet. Ste si istí, že všetko zvládnete? 

Pri výbere budúceho člena vašej rodiny by nemalo ísť len o vzhľad, ale primárne o „nastavenie“ nervovej sústavy. Aj váš životný štýl by ma ladiť so štýlom psíka. Než si šteniatko kúpite, vždy trvajte na zoznamovacom stretnutí a na tom, aby ste videli aj jeho matku. Jej reakcia na vás (či je vyrovnaná, priateľská alebo aspoň kontrolovane ostražitá) vám povie o budúcnosti vášho psa viac než akýkoľvek papier s rodokmeňom. A viac, než chválospevy priekupníka (alebo človeka z množiarne), ktorý si vymyslí hocičo, len aby na vašej nevedomosti zarobil. 

Nemáte čas na opakované návštevy ani na hľadanie seriózneho chovateľa s legálnou chovnou stanicou?  V takom prípade zájdite do útulku, kde vám pracovníci určite radi pomôžu s výberom ideálneho psieho parťáka. Dobrovoľníci z útulkov a občianskych združení spravidla svoje psy reálne poznajú aj v krízových situáciách a vedia odhadnúť ich povahu a kompatibilitu s budúcimi majiteľmi lepšie, než niekto, kto šteniatka vidí len v koterci. Alebo komu ide len o zisk.

Existujú iba dve férové cesty, ako si zadovážiť skvelého psíka: voľte buď garantovanú genetiku od špičkového chovateľa, alebo overenú povahu z útulku.

Literatúra:

Eric H.W. Aldington. O psí duši - povaha, psychologie a chování psa. České Budějovice: Dona; 1999. ISBN 80-86136-47-7

Krushinsky LV. Experimental Studies of Elementary Reasoning: Evolutionary, Physiological and Genetic Aspects of Behavior. 1961. (dostupné online na stránke https://escholarship.org/content/qt9hc6c5md/qt9hc6c5md.pdf, naposledy zobrazené 23.7.2025)